Cirkev a svet 2

16.09.2022

Moderným myslením sformovaný človek často nadobudne predstavu, že moderný svet sa musel oslobodiť od Cirkvi a viery, lebo inak by sa nedalo pomýšľať na slobodný rozvoj vedy. Hlbšia debata na túto tému by zaiste bola zaujímavá a určite by nám ukázala, že táto extrémne jednoduchá téza nie je až taká pravdivá, ako sa prezentuje. V nasledujúcom texte si však priblížime ako Cirkev chcela povedať modernému svetu, že tieto obavy nie sú namieste.

Konštitúcia Gaudium et spes 

36. Zdá sa, že mnohí naši súčasníci sa však podľa všetkého obávajú, že upevnenie zväzkov medzi ľudskou činnosťou a náboženstvom by mohlo ohroziť nezávislosť jednotlivcov, spoločenstiev alebo vedných odborov.

Ak sa pod autonómiou pozemských skutočností rozumie, že stvorené veci a ľudské spoločenstvá majú vlastné zákony a hodnoty, ktoré človek musí postupne poznávať, uplatňovať a usporadúvať, potom je táto požiadavka celkom oprávnená a správne sa jej domáhajú nielen ľudia našich čias, ale aj zodpovedá vôli Stvoriteľa. Lebo už tým, že sú stvorené, dostávajú všetky veci svoju stálosť, pravdivosť, dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok: to musí človek rešpektovať tým, že uznáva príslušné metódy jednotlivých vedných odborov alebo technologických procesov. Preto ak metodický výskum v akomkoľvek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom rozpore s vierou, lebo svetské skutočnosti i skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu.62 Ba toho, kto sa pokorne a vytrvalo usiluje preskúmať tajomstvá sveta, vedie akoby Božia ruka, hoci si to neuvedomuje. Boh totiž udržiava všetky veci a spôsobuje, že sú tým, čím sú. V tomto ohľade možno len ľutovať, že sa i medzi samými kresťanmi dakedy vyskytli určité stanoviská, ktoré si nedostatočne uvedomovali oprávnenú autonómnosť vedy. Tým vyvolali spory a kontroverzie, ktoré priviedli viacerých k názoru, že viera a veda si protirečia.63
Ak sa však pod "autonómiou časných vecí" rozumie, že stvorené veci sú nezávislé od Boha a že človek ich môže používať bez zreteľa na Boha, vtedy nikomu, kto uznáva Boha, nemôže uniknúť, do akej miery sú podobné názory pomýlené. Veď stvorenie bez Stvoriteľa zaniká. Napokon všetci veriaci ktoréhokoľvek náboženstva vždy počuli Boží hlas a vnímali jeho prejavy v reči stvorenstva. Ba zabúdaním na Boha sa zatemňuje samo stvorenstvo. 


Kto si ďalej prečíta, dozvie sa tiež to, čo Cirkev hlása modernému svetu, totiž, že ani pokrok nie je niečo nevinné a imúnne vo zlu. Pokrok, tak ako ho často prezentoval moderný svet, nie je spásou človeka a ľudstva. To Cirkev nehovorí preto, aby pokrok brzdila, ale preto, aby protagonisti pokroku boli opatrní a rozvážni. Nie všetko, čo vieme a môžeme, je automaticky aj dobré. Cirkev robí len to, čo je jej poslaním: upozorňuje a vyzýva. Keď v týchto rokoch živo diskutujeme o osudoch našej planéty a bojujeme o zachovanie prírody, nie je to aj preto, že niekto pred vyše 50. rokmi sa pohŕdavo pozeral na Cirkev a pýtal sa: Čo nám múdrym a slobodným chce táto starena povedať? Azda nás chce znovu obmedzovať?