Cirkev a svet 1

21.08.2022

Debaty o kresťanstve a najmä o Cirkvi sú často veľmi emocionálne a napriek silným a sebavedomým rečiam nedisponujú ani minimálnou ochotou uvažovať o tom, čo Cirkev oficiálne hovorí. Ak by sme my kresťania mali posudzovať úspešnosť a naplnenosť demokratických ideálov, ktoré boli hlásané pri rúcaní trónov, tiež by sme mohli dospieť k dosť rozpačitým záverom. Preto by som chcel ponúknuť niečo, čo by malo predchádzať zápalisté krčmové debaty (ktoré žiaľ produkujú aj inak vysoko vzdelaní ľudia). Určite lektúra cirkevných dokumentov neprivedie len tak niekoho k viere, ale poznať ich je veľmi prospešné, aby tu mohol existovať pokojný dialóg aj napriek tomu, že máme rozdielne názory.   

Aký je postoj Cirkvi k neveriacemu svetu?

1. RADOSTI A NÁDEJE, žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach. Veď ich spoločenstvo utvárajú ľudia zjednotení v Kristovi, ktorých vedie Duch Svätý na ich púti do Otcovho kráľovstva a ktorí prijali posolstvo spásy, aby ho zvestovali všetkým. Preto sa toto spoločenstvo cíti úzko späté s ľudstvom a jeho dejinami.

2. A tak sa Druhý vatikánsky koncil po hlbšom preskúmaní tajomstva Cirkvi obracia nielen na synov a dcéry Cirkvi a na všetkých, ktorí vzývajú Kristovo meno, ale aj na ostatných ľudí. Všetkým chce predložiť, ako si predstavuje prítomnosť a pôsobenie Cirkvi v súčasnom svete.
Teda má na zreteli svet ľudí, čiže celú ľudskú rodinu so všetkými skutočnosťami, uprostred ktorých žije; svet, ktorý je javiskom ľudských dejín poznačeným úsilím človeka, jeho porážkami i víťazstvami. Svet, o ktorom kresťania veria, že ho stvorila a udržiava Stvoriteľova láska, bol síce podrobený otroctvu hriechu, ale ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus ho vyslobodil, keď zlomil moc Zlého, aby sa svet pretvoril podľa Božích úmyslov a dosiahol svoje zavŕšenie.


V službe človeka

3. Dnešného ľudstva sa zmocnil obdiv nad vlastnými objavmi a vlastnou mocou. Pritom ho však často znepokojujú otázky o terajšom vývoji sveta, o mieste a úlohe človeka vo vesmíre, o zmysle jeho individuálnych i kolektívnych úsilí a napokon o poslednom cieli vecí a ľudí. Preto koncil, svedok a tlmočník viery všetkého Kristom zhromaždeného Božieho ľudu, nemôže podať výrečnejší dôkaz spolupatričnosti, úcty a lásky k celej ľudskej rodine, ku ktorej patrí, ako keď s ňou nadviaže dialóg o spomenutých otázkach, bude ich objasňovať vo svetle evanjelia a dávať ľudstvu k dispozícii spasiteľné sily, ktoré Cirkev, vedená Duchom Svätým, dostáva od svojho Zakladateľa. Ide totiž o záchranu človeka a o obrodu ľudskej spoločnosti. Stredobodom celého nášho výkladu bude teda človek v jeho jedinečnosti a integrite, človek s telom a dušou, so srdcom a svedomím, s rozumom a vôľou. A tak tento posvätný cirkevný snem tým, že hlása vznešenosť povolania človeka a potvrdzuje, že je doň vložené akoby Božie semeno, ponúka ľudstvu úprimnú spoluprácu Cirkvi na budovaní všeobecného bratstva, ktoré má zodpovedať tomuto povolaniu. Cirkev nevedú nijaké pozemské ambície. Ide jej len o jedno: pod vedením Ducha Tešiteľa pokračovať v diele samého Krista, ktorý prišiel na svet, aby vydal svedectvo o pravde, aby priniesol spásu, a nie odsúdenie; aby slúžil, a nie aby si dal posluhovať. 

Konštitúcia II. vatikánskeho koncilu, Radosť a nádej

Toto je základný text katolíckej Cirkvi, v ktorom nachádzame základné postoje Cirkvi voči svetu, ktorý sa vymanil z viery. Cirkev sa snaží milovať svet, ktorý sa od nej vzdialil. Chce rozprávať s ľuďmi dnešných čias, uznáva ich dôstojnosť, chce spolupracovať na všetkom, čo je ľudstvu prospešné, 

nemôže však súhlasiť so všetkým tým, čo ľudia okolo nej prehlasujú za správne a prospešné. 

Preto milí diskutéri o Cirkvi, rád budem s vami rozprávať o tomto texte a nielen o všetkých vašich pocitových a čiastkových názoroch. Neidentifikujte Cirkev s chybami ich predstaviteľov, všímajte si to, o aký postoj sa snaží. 

 

Share