Úvod

Duchovné cvičenia:

• volajú sa aj exercície → sv. Ignác z Loyoly → súčasťou výcviku je námaha → takže duchovné cvičenia nie sú len relax → ak relax, tak relax telesnej námahy pre toho, kto žije bez pohybu a cvičenia
• Nikto nevstúpi do duchovných cvičení ak sa nerozhodne dať svoj čas, niekto by povedal, "stratiť svoj čas" pre Boha
• Moje ticho je aj rešpektom a pomocou druhým
• Počuť, že Pán hovorí nestačí – treba správny postoj, aby prehovoril ku mne

Božie svetlo ešte nevyhaslo a Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola archa zmluvy.
Tu zavolal na Samuela Pán. On odpovedal: "Tu som!" Bežal k Hélimu a vravel: "Tu som, pane, volal si ma!" On odvetil: "Nevolal som, spi ďalej!" Odišiel teda a spal.
Ale Pán volal zasa: "Samuel!" Samuel vstal, išiel k Hélimu a vravel: "Tu som, volal si ma." On odpovedal: "Nevolal som ťa, syn môj, spi ďalej!" Samuel však ešte nepoznal Pána, Pánovo slovo sa mu ešte nezjavilo.
A Pán opäť, tretí raz volal Samuela. On vstal, išiel k Hélimu a vravel: "Tu som, volal si ma." Vtedy Héli pochopil, že chlapca volá Pán. A Héli povedal Samuelovi: "Choď, ľahni si.
A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!"
Samuel odišiel a spal na svojom mieste. Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: "Samuel, Samuel!" A Samuel odvetil: "Hovor, tvoj sluha počúva!" Tu Pán povedal Samuelovi: "Hľa, ja urobím v Izraeli ... (1Sam3,3-11)

Tri stupne vzťahu k Bohu - ten tretí je je cieľom duchovných cvičení: Byť osobne oslovený Bohom

1. téma: Pojem svätosti v textoch Nového zákona

Môžeme objaviť dva druhy kresťanov: Nerozumní nadšenci a veční skúmatelia. To sú dva extrémy, medzi nimi môžu byť rozumní poznávajúci, ktorí prídu k nadšeniu alebo nadšenci, ktorí nájdu ochotu prehĺbiť a podložiť svoje nadšenie. Preto prvá časť tém je venovaná nadhľadu a lepšiemu spoznaniu pojmu svätosti. Všimnime si dva významy svätosti vzhľadom na kresťanov.

Všetci pokrstení sú svätí

Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým ... Rim 1,7
Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. Rim 12,13
Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a všetkých svätých, čo sú s nimi. Rim 16,15
No Ananiáš odpovedal: "Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Sk 9,13
Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, ...Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku ... 2Kor1,1

Svätosť je aj niečo, o čo sa treba usilovať

... ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; 1Pt 1,15

Svätosť je teda dar i úsilie. Nie je dobré úsilie bez daru, ani dar bez úsilia.

V centre daru aj úsilia má byť osoba - Ježiš Kristus

Svätosť pochádza z Božej milosrdnej lásky

Svätí a milovaní Rim 1,7
Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení - a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi. Ef 2,4-7

Centrum svätosti - zmýšľať ako Kristus - všetko stratiť pre Krista - zmocniť sa ho tak ako on sa zmocňuje nás

Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Flp2,5-8

Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista ... aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa. Flp 3,7-11

2. téma: Ideály svätosti v dejinách Cirkvi

1. Mučeníctvo – najvyššie svedectvo viery. Dať život, ako Kristus dal život. Sv. Ignác Antiochijský, ako významný väzeň je eskortovaný do Ríma, aby tam bol súdený. Počas cesty má isté práva stretávať sa s ľuďmi a píše (diktuje) listy. V Ríme je odsúdený na trest smrti – pohodený zvieratám v amfiteátri. Zomiera okolo roku 115.

Píšem všetkým cirkvám a všetkých uisťujem, že rád zomriem za Boha, ak mi to vy neprekazíte. Prosím vás, nepreukazujte mi nevhodnú láskavosť. Nechajte, aby som bol pokrmom divej zveri, pomocou ktorej možno dosiahnuť Boha. Som Božou pšenicou, nech ma teda rozomelú zuby divej zveri, aby som sa stal čistým Kristovým chlebom. Modlite sa za mňa ku Kristovi, aby som sa pomocou týchto nástrojov stal obetným darom pre Boha.

Nič mi nepomôžu svetské radosti ani kráľovstvá tohto sveta. Pre mňa je výhodnejšie zomrieť v Kristovi Ježišovi, ako vládnuť nad končinami zeme. Hľadám toho, ktorý za nás zomrel; chcem toho, ktorý pre nás vstal z mŕtvych. Už sa blíži chvíľa môjho narodenia. Odpusťte mi, bratia! Nezabráňte mi žiť, nechcite, aby som zomrel. Túžim byť Boží, nevydávajte ma svetu, ani ma nezvádzajte hmotou. Nechajte ma vnímať čisté svetlo. Keď sa ta dostanem, budem človekom. Dovoľte mi nasledovať utrpenie môjho Boha. Kto má jeho v sebe, pochopí, čo chcem, a zľutuje sa nado mnou, lebo vie, čo ma zviera.

Knieža tohto sveta ma chce uchvátiť a zničiť moju túžbu po Bohu. Nech mu teda nepomáha nik z vás, čo ste tu. Radšej pomáhajte mne, čiže Bohu. Nehovorte o Ježišovi Kristovi, kým dychtíte po svete. Nech vo vás neprebýva závisť. Neverili by ste mi, keby som vás o to prosil osobne, tým viac verte tomu, čo vám píšem. Veď vám píšem živý, hoci túžim zomrieť. Moja láska je ukrižovaná, už vo mne nehorí oheň lásky k hmote. Je vo mne živá voda, ktorá mi vnútri hovorí: "Poď k Otcovi." Nemám záľubu v porušiteľnom pokrme ani v radostiach tohto sveta. Túžim po Božom chlebe; je ním telo Ježiša Krista, ktorý pochádza z Dávidovho rodu, a za nápoj chcem krv toho, ktorý je neporušiteľnou láskou.

Už nechcem žiť, ako žijú ľudia. A splní sa mi to, ak budete vy chcieť. Prosím, aby ste chceli, aby ste aj vy našli priazeň. Niekoľkými riadkami vás prosím: verte mi. Ježiš Kristus vám ukáže, že hovorím pravdu. On má pravdivé ústa, ktorými naozaj hovoril Otec. Proste za mňa, aby som to dosiahol. Nepísal som vám podľa tela, ale podľa Božieho zmýšľania. Ak budem trpieť, bude to znamenať, že ste mi chceli dobre. Ak budem odmietnutý, bude to znamenie, že ste ma nenávideli.

2. Útek zo sveta – opustiť všetko a žiť len pre Boha. Sv. Anton – zakladateľ mníšskeho života v Egypte. Zomiera okolo roku 350

Po smrti rodičov zostal Anton sám iba s malou sestrou. Mal vtedy osemnásť alebo dvadsať rokov a staral sa o dom a o sestru. Neprešlo ani celých šesť mesiacov od smrti rodičov, keď šiel ako zvyčajne do Pánovho domu a v duchu sa zaoberal myšlienkou, ako apoštoli opustili všetko a išli za Spasiteľom (porov. Mt 4,20) a ako tí v Skutkoch apoštolov (porov. Sk 4,35) predávali majetok a čo zaň utŕžili, prinášali apoštolom k nohám, aby sa to rozdelilo núdznym, a potom akú veľkú nádej majú uloženú v nebi. Tým zaujatý vošiel do kostola a práve sa čítalo evanjelium. Tu počul, ako Pán vravel onomu boháčovi: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným; potom príď a nasleduj ma a budeš mať poklad v nebi." (porov. Mt 19,21)

Antonovi bolo, akoby mu Boh pripomenul tieto sväté veci, akoby sa to čítalo iba kvôli nemu. Rýchlo vyšiel z Pánovho domu a majetok, čo mal po predkoch (mal tristo jutár úrodnej a veľmi peknej pôdy), daroval dedinčanom, aby nebol na ťarchu ani jemu, ani jeho sestre. Všetok hnuteľný majetok predal a veľa peňazí, čo zaň získal, rozdelil chudobným, iba niečo ponechal pre svoju sestru.

A keď opäť prišiel do Pánovho domu, počul, ako Pán hovorí v evanjeliu: "Nebuďte ustarostení o zajtrajšok." (Mt 6,34) Nemohol tam ďalej vydržať, vyšiel von a rozdal bedárom aj to málo, čo mal. Sestru zveril známym, spoľahlivým pannám na Parthenóne, aby ju vychovávali, a sám sa oddal pred svojím domom asketickému životu: bdel nad sebou a vytrvalo viedol prísny spôsob života.

A tak pracoval vlastnými rukami, lebo počul: "Kto by zaháľal, nech ani neje." (2Sol 3,10) Z časti toho, čo zarobil, kupoval si chlieb, druhú časť rozdával bedárom.

Často sa modlil, lebo sa naučil, že sa treba "bez prestania modliť" (1Sol 5,17) v samote. A čítal tak pozorne, že mu neuniklo nič, a zapamätal si všetko, čo bolo napísané, takže mu neskôr pamäť nahrádzala knihy.

Všetci obyvatelia dediny a dobromyseľní muži, s ktorým i sa stýkal, volali ho Božím priateľom, lebo videli, aký je to človek. Jedni ho milovali ako syna, iní ako brata.

3. Útek zo sveta – pohrdnutie svetom. Sv. Peter Damiáni – pustovník a biskup. Zomiera v roku 1072. V prológu svojho spisu O živote blahoslaveného Romualda popisuje stredoveký mníšsky pohľad na svet, ktorý si v kresťanskej mentalite vytvoril veľké miesto.

Práve proti tebe sa staviame, ó nečistý svet, v ktorom sa nachádza neznesiteľné množstvo múdrych bláznov, ktorý vedia rozprávať len o svete, ale sú nemí pred Bohom. Máš ľudí, ktorým sa s márnivou eleganciou a prázdnou filozofiou darí arogantne vystúpiť do výšin pýchy, ale nemáš nikoho, kto by chcel pre potomstvo napísať niečo, čo by bolo užitočné pre povzbudenie súčasníkov. Opakujem, že v súdnych tribunáloch máš ľudí, ktorí sú schopní donekonečna obhajovať spory o svetské záležitosti a ovládajú postupy ako spory vyhrať; ale vo Svätej Cirkvi nemáš nikoho, kto by vedel predstaviť cnosti a žiarivé príklady čo i len jedného svätého. Aj keď sú múdri v konaní zla, nevedia, ako konať dobro.

Ideál mníšskeho a kláštorného života, založený na evanjeliových radách a opustení sveta, mal v dejinách Cirkvi veľké zásluhy najmä v tom, že poukázal na nadprirodzený cieľ života človeka, ale vytvoril aj veľkú priepasť medzi životom veriacich vo svete a kresťanským životom v kláštore. Mnoho laikov tak stále uvažovalo, ako utiecť zo sveta na "bezpečnejšiu" cestu spásy. Iní zase, keď videli, že nemôžu vo svete žiť tak sväto ako v kláštore, zriekli sa svojho úsilia o svätosť. "Vo svete treba žiť podľa sveta" a mať nádej na kajúcu smrť, prípadne vo vyššom veku vstúpiť do kláštora.

4. Svätosť (nábožnosť) je možná aj vo svete. Sv. František Saleský (+1622) vo svojom diele Filotea píše tieto revolučné a moderné myšlienky o svätosti, ktoré sa naplno usadili v Cirkvi až na II. Vatikánskom koncile.

Boh na začiatku ustanovil, aby každá rastlina prinášala ovocie podľa svojho druhu. Podobne chce Boh, aby aj kresťania — živé rastliny Božej záhrady, Cirkvi — prinášali ovocie nábožnosti, každý podľa svojich schopností a vo svojom povolaní. Nábožnosť jednotlivých ľudí je preto veľmi rozdielna. Nábožnosť bohatého je iná ako chudobného, učeného a umelca iná ako remeselníka alebo robotníka, nábožnosť manželky a matky je zasa iná ako slobodnej devy alebo vdovy. Nábožnosť musí byť primeraná silám, prácam a povinnostiam jednotlivých osôb.

Myslíš azda, drahá Filotea, že by to bolo správne, aby biskup žil v samote ako kartuziánsky mních? Či azda robotník alebo remeselník mal by sa denne toľko modliť v kostole ako tí, čo žijú v kláštoroch? Či rehoľník v kláštore sa má naháňať v zabezpečovaní služby blížnemu viac ako biskup? Či by taká nábožnosť nebola smiešna, pomýlená, ba odporná? Jednako sa stávajú chyby v takom zmysle.

Svet, ktorý nerozlišuje alebo nechce rozlišovať správne od nesprávneho a nevníma osobitosti každej osoby, ktorá túži po nábožnosti, šomre a pohoršuje sa nad «nábožnosťou», ktorá je vlastne prevrátenosť a nie nábožnosť.

Pravda je tá, drahá Filotea, že pravá nábožnosť neprekáža dobru, ale všetko robí krajším a dokonalejším. Ak by si niekedy videla človeka, ktorý pre svoju nábožnosť zanedbáva povinnosti svojho povolania, buď istá, že jeho nábožnosť je falošná.

Aristoteles píše, že včely získavajú med z kvetov bez toho, aby ich poškodili, kvety sú aj po ich návšteve svieže a nedotknuté, tak ako predtým. Nábožnosť však robí ešte viac, nielen, že nič nepoškodzuje, ale všetko aj skrášľuje. Čím väčšmi sa človek usiluje doniesť do súladu nábožnosť a povolanie, tým je milší, tým mu je ľahšia a prirodzenejšia starosť o rodinu, tým srdečnejšia je láska medzi mužom a ženou, tým pevnejšia vernosť medzi predstavenými a poddanými, skrátka, tým krajší a priateľskejší je pomer v každom okruhu života.

Je to omyl, ba povedal by som blud, keď niekto tvrdí, že nábožnosť nemá miesta medzi bohatými, v obchode, v úrade, v dielňach alebo v manželskom živote. Nábožnosť sa dá pestovať v každom povolaní. Pravda, netreba mať pred očami len nábožnosť kláštornú, lebo nábožností je toľko, koľko je povolaní. Veď každý stav a povolanie má svojich svätých. Tak sv. Jozef viedol nábožný život vo svojej dielni. Sv. Anna, Marta a Monika vo svojich domácnostiach. Sv. Šebastián a Móric boli svätými vojakmi, dôstojníkmi. Sv. Helena, Ľudovít a Eduard boli svätými na kráľovskom tróne. A tak by sme mohli spomínať ešte mnohých iných.

Je isté, že samota je najsúcejšia pre dokonalý duchovný život, ale predsa mnoho ľudí aj v samote stratilo svoju dokonalosť. Naopak zasa, ruch verejného života je najmenej vhodný na dokonalý duchovný život, a predsa mnoho ľudí práve vo verejnom živote žilo obdivuhodným duchovným životom. Tak spomína sv. Gregor starozákonného Lóta, že kým bol v nemravnom meste, žil čistým životom, a keď bol potom sám, poškvrnil sa nečistým hriechom.

Čo z toho nasleduje? To, že nezáleží natoľko na tom, kde sme, ale akí sme. Všade, kdekoľvek žijeme, môžeme, ba máme sa usilovať žiť nábožným duchovným životom.

3. téma: Podstata svätosti

Benedikt XVI., Katechéza o svätosti, apríl 2011 

"... kresťanská svätosť nie je nič iné, než v plnosti prežívaná láska. "Boh je Láska a kto ostáva v Láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom" (1 Jn 4,16). Teda Boh vlial svoju lásku do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný (porov. Rim 5,5); a teda ten prvý a najpotrebnejší dar je láska, ktorou milujeme Boha nadovšetko ako aj blížneho jeho láskou." 

Hymnus na lásku a jeho posolstvo

Ani hrdinstvo, mučeníctvo, zriekania, obety, ani duchovné dary, ba ani služba – bez lásky neznamenajú nič (1Kor13)

Sv. Augustín

Kresťanská láska sa rodí z lásky ku Kristovi. Sv. Augustín spomína, že v istej chvíli svojho študentského života sa dostal do kontaktu s jednou veľmi kvalitnou knihou rímskeho filozofa Cicera. Táto kniha celkom zmenila jeho žiadosti a túžby. "Rozpálil som sa tou knihou a horel som; iba to ma ochladilo, že som v nej nenašiel zmienky o mene Kristovom. To meno totiž podľa tvojho milosrdenstva, Pane, to meno Spasiteľa môjho, Syna tvojho, moje útle srdce už s mliekom materinským do seba prijalo a si podržalo. A čokoľvek bolo bez tohto mena, i keď to bolo kvetnaté, učené alebo pravdivé, nikdy ma nezaujalo celkom. (Vyznania III, 4.kapitola)

"... pravý Kristov učeník je charakteristický svojou láskou k Bohu a blížnemu." (LG 42) Toto je skutočná jednoduchosť, veľkosť a hĺbka kresťanského života a podstata svätosti. Preto svätý Augustín komentujúc štvrtú kapitolu prvého Jánovho listu môže tvrdiť veľmi odvážnu vec.: "Miluj a rob, čo chceš". A pokračuje: "Ak mlčíš, mlč z lásky; ak hovoríš, hovor z lásky; ak niekoho opravuješ, opravuj ho v láske; ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky; nech je v tebe zakorenená láska, pretože z tohto koreňa nemôže vyrastať nič, čo by nebolo dobré" (7,8: PL 35). Kto je vedený láskou, kto žije láskou v plnosti, je vedený Bohom, pretože Boh je láska. Toto je zmysel týchto veľkých slov: "Miluj a rob, čo chceš". (Benedikt XVI., Katechéza o svätosti)

Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. 1Jn 3,16

Svätosť ako vnútorný oheň

Dominik Sávio

Dominik už bol na šiesty mesiac v ústave na Valdoccu, keď raz bol počul kázať o tom, ako ľahko sa môžeme stať svätými. Kazateľove slová robili na Dominika hlboký dojem, zvlášť tieto tri vety: 1. Svätou vôľou dobrého Boha je, aby sme sa stali svätými; 2. svätými sa môžeme ľahko stať; 3. kto sa stane svätým, toho v nebi očakáva bohatá odmena. Táto kázeň bola akoby pochodňou, ktorá celé srdce Dominikovo zapálila láskou k Pánu Bohu. (Ján Bosco, Život Dominika Sávia)

Sv. Augustín

Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri a ja vonku a tam som ťa hľadal. Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si stvoril. Bol si so mnou a ja som nebol s tebou. Držalo ma ďaleko od teba to, čoho by nebolo, keby to nebolo v tebe. Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu. Žiaril si, skvel si sa a zahnal si moju slepotu. Šíril si vôňu, ja som si jej vdýchol a dychtím po tebe. Okúsil som a teraz som lačný a smädný. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji. (Augustín, Vyznania)

Svätosť ako milosrdenstvo

Pán vravel Mojžišovi: "Hovor celej izraelskej pospolitosti a povedz im: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý! Lv 19,1-2

Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. Mt 5,48

Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Lk 6,48

Svätí - Dokonalí = Milosrdní

4. téma: Svätosť a mladosť

František, Christus vivit, 34.160 

"Mladosť je skôr stav srdca než vek. ... riziko dospelosti s jej istotami a pohodlím spočíva v čoraz väčšom zanedbávaní tohto horizontu a v strácaní hodnoty, ktorá je vlastná rokom mladosti. Pritom by sa mal diať pravý opak: ako postupne dozrievame, stávame sa staršími a organizujeme svoj život, nemali by sme nikdy stratiť zápal, otvorenosť a čaro zoči-voči realite, ktorá je stále niečím novým. V každom okamihu života môžeme obnovovať a nechať rásť svoju mladosť. Keď som začal svoju službu ako pápež, Pán rozšíril moje obzory a obdaril ma obnovenou mladosťou. To isté sa môže stať dlhoročným manželom alebo mníchovi v kláštore. Sú veci, ktoré sa rokmi potrebujú usadiť, ale toto dozrievanie môže jestvovať súčasne s ohňom, ktorý sa obnovuje, so stále mladým srdcom."

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici (Matúš 19,1n)

Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: "Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé." A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: "Čo tu nečinne stojíte celý deň?" Vraveli mu: "Nik nás nenajal." Povedal im: "Choďte aj vy do mojej vinice!"

Mojžiš 

nám naznačuje, že povolanie sa neviaže len na mladosť. Keď Mojžiš zomrel, mal stodvadsať rokov. Oči sa mu nezakalili a jeho životná sila sa nepodlomila. (Dt 34,7). V Skutkoch apoštolov nachádzame nádhernú schému jeho života, rozdelenú na tri obdobia (3x40rokov, pričom 40 rokov je vek generácie)

• keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov Izraela.
• Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia. Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho kríka
• On ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. (Sk 7,22-36)

Otázky, inšpirované posolstvom Jána Pavla II. z jeho listu mladým v roku 1985. Základ je v dialógu bohatého mladíka s Ježišom 

• Život je bohatstvo – presne ten život a ten vek a tá situácia, v ktorej sme ... prijímam to?
• Vzďaľuje ma môj život od Krista?
• Kladiem Kristovi otázky o mojom živote? Alebo sa len tak modlím – za to i za ono ...
• Ak chceš hovoriť s Kristom a osvojiť si celú pravdu jeho svedectva, musíš na jednej strane "milovať svet" - lebo "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna"23 - a súčasne si musíš nadobudnúť vnútorný odstup voči celej tej bohatej a úchvatnej skutočnosti, ktorou je "svet". Musíš sa rozhodnúť a položiť si otázku o večnom živote. (Ján Pavol II., Mladým 1985) Vidíš veci v optike večnosti?
• Uspokojuje ťa plnenie prikázaní?

5. téma: Cesty svätosti v súčasnosti

Ján Pavol II., Na začiatku nového tisícročia, 30

Po ukončení Jubilea opäť začína obyčajná cesta, ale poukazovať na svätosť zostáva - viac ako inokedy - naliehavou úlohou pastorácie ... ak je krst opravdivé vkročenie do Božej svätosti prostredníctvom začlenenia sa do Krista a prijatia Ducha Svätého, bolo by nezmyselné uspokojiť sa s nejakým priemerným životom, prežívaným v znamení minimalistickej etiky a povrchnej religióznosti. Pýtať sa katechumena: "Chceš sa dať pokrstiť?", znamená zároveň sa ho aj pýtať, či sa chce stať svätým. Znamená to, že jeho cesta by sa mala riadiť radikalizmom reči na vrchu: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec" (Mt 5,48).

Ako to sám Koncil vysvetlil, tento ideál dokonalosti neslobodno chápať nesprávne, ako keby to bol nejaký druh mimoriadneho života, ktorý môžu viesť len niektorí géniovia svätosti. Cesty svätosti sú mnohoraké a primerané povolaniu každého jednotlivca. Ďakujem Pánovi, že mi doprial v týchto rokoch blahorečiť a svätorečiť toľkých kresťanov. Boli medzi nimi aj mnohí laici, ktorí sa posvätili v najobyčajnejších životných podmienkach. Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým túto "vysokú úroveň" každodenného kresťanského života. Celý život cirkevného spoločenstva a kresťanských rodín musí viesť týmto smerom. Je ale tiež zrejmé, že cesty svätosti sú osobnými cestami. Vyžadujú si opravdivú a vlastnú pedagogiku svätosti, ktorá by bola schopná prispôsobiť sa rytmom jednotlivých osôb. Táto pedagogika musí integrovať bohatstvá ponuky, poskytovanej všetkým, tradičnými formami pomoci, ktorá sa dáva osobám a skupinám, ako aj novými formami, ktoré sa poskytujú v združeniach a hnutiach, schválených Cirkvou.

Benedikt XVI., Katechéza o svätosti

Ale aby láska, ako dobré semeno, rástla v duši a prinášala ovocie, každý veriaci musí vedome počúvať Božie slovo a s pomocou Božej milosti plniť jeho vôľu, často pristupovať k sviatostiam, predovšetkým k Eucharistii; neustále sa modliť, zriekať sa seba samého a obetovať sa v službe bratom. Láska, ako zväzok dokonalosti a naplnenie zákona (porov. Kol 3,14; Rim 13,10), riadi všetky prostriedky posväcovania, dáva im formu a vedie ich k cieľu. Tento jazyk Druhého vatikánskeho koncilu je pre nás možno príliš slávnostný a mali by sme hovoriť veci oveľa jednoduchším spôsobom. Čo z toho je podstatné? Podstatné je nenechať ujsť ani jednu nedeľu bez stretnutia so vzkrieseným Kristom v Eucharistii; Toto nie je nejaká príťaž navyše, ale svetlo pre celý týždeň. Nezačať a neskončiť žiaden deň aspoň bez krátkeho kontaktu s Bohom. A na ceste životom nasledovať "dopravné značky", ktoré nám Boh dal v Desatore prikázaní, čítanom s Kristom, ktoré je jednoduchým spresnením toho, čo znamená láska v niektorých konkrétnych situáciách.

Zdá sa mi, že toto je skutočná jednoduchosť a veľkosť svätého života: stretnutie zo Vzkrieseným každú nedeľu, kontakt s Bohom na začiatku a konci dňa, v rozhodnutiach sa riadiť "dopravnými značkami", ktoré nám Boh daroval a ktoré sú iba formami lásky. "Preto teda pravý Kristov učeník je charakteristický svojou láskou k Bohu a blížnemu." (LG 42) Toto je skutočná jednoduchosť, veľkosť a hĺbka kresťanského života a podstata svätosti.

• Modlitba a Božie slovo
• Účasť na Eucharistii

František, Christus vivit

162. No pripomínam ti, že nebudeš svätý a nebudeš sa môcť realizovať, keď budeš kopírovať druhých. Ani nasledovať svätých neznamená kopírovať ich spôsob života a prežívania svätosti: "Svedectvá sú užitočné nato, aby nás stimulovali a motivovali, ale nie nato, aby sme ich kopírovali, lebo by nás to dokonca mohlo vzdialiť od jedinečnej a špecifickej cesty, akú Pán vyhradil pre nás." Ty musíš odhaliť, kým si, a rozvíjať svoj osobný spôsob prežívania svätosti nezávisle od toho, čo hovoria alebo si myslia iní. Stať sa svätým znamená stať sa naplno sebou samým, tým, kým ťa Boh chcel mať, ako si ťa predstavoval a stvárnil; on nechce, aby si bol fotokópiou. Tvoj život musí byť prorockým stimulom, ktorý bude inšpiráciou pre druhých a ktorý zanechá v tomto svete jedinečnú stopu, akú môžeš zanechať len ty. No ak budeš kopírovať druhých, pripravíš túto zem a aj nebo o to, čo nikto iný nemôže ponúknuť namiesto teba. ... ()

Dôležité upozornenia pre tých, čo sa usilujú o svätosť:

1. Podobenstvo o mínach u sv. Lukáša 19,13n:

Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: "Obchodujte, kým sa nevrátim!" Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: "Nechceme, aby tento nad nami kraľoval." Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel: "Pane, tvoja mína získala desať mín." On mu povedal: "Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami." Prišiel druhý a vravel: "Pane, tvoja mína vyniesla päť mín."

2. Žena menom Tabita (Sk 9,36-39)

V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: "Príď bez meškania aj k nám!" Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi.

6. téma: Pracovať na svojej svätosti

1. Pomýlené cesty svätosti. (Filotea, Sv. František Saleský)

Tak ako istý maliar Arélius dával všetkým ženským postavám, ktoré kreslil podobu tých žien, ktoré miloval, každý máme sklon vytvoriť si svätosť podľa svojich sklonov a predstáv. Niekto sa rozhodne pre pôsty a myslí si, že je nábožný, lebo sa zrieka jedla, zatiaľ čo jeho srdce je plné hnevu. Svoj jazyk nezvlaží vínom ba ani vodou, aby bol striedmy, ale bez problémov jazykom líže krv svojho blížneho, keď ohovára a osočuje.

Iní si zase myslí, že je nábožný, lebo počas dňa odrieka nekonečné modlitby, ale vôbec nedbá na zlé, arogantné a výhražné slová, ktoré vo zvyšku dňa svojimi ústami adresuje svojím služobníkom a blížnym.

Niekto iní zase s veľkou ľahkosťou vyberie z mešca peniaze, aby dal almužnu, ale nie je schopný vybrať zo svojho srdca trochu dobroty k tomu, aby odpustil nepriateľom; iní zase s ľahkosťou odpustí svojím nepriateľom, ale to, že by mal zaplatiť aj svoje dlhy, to mu ani na um nepríde, vymôžu to od neho len pred súdom.

Mnohí takíto ľudia, ktorých navonok okolie môže považovať aj za nábožných, nie sú vôbec nábožnými.

Pamätáš na príhodu, keď Saulovi sluhovia chceli zabiť Dávida? Michol, jeho manželka ich oklamala, keď do postele vedľa seba dala sošku a tú zamaskoval tak, aby si mysleli, že je to Dávid. A povedala sluhom, že je chorý a že leží v posteli. Takto aj mnohí ľudia sa pokrývajú niektorými vonkajšími skutkami, ktoré k nábožnosti patria a ľudí to oklame a myslia si, že sú to naozaj osoby nábožné a duchovné; ale ak sa ideš pozrieť lepšie, zbadáš, že ide len o zamaskovanú bábku a prízrak nábožnosti.

Pravá a živá nábožnosť, Filotea, spočíva v láske, ba čo viac, nie je ničím iným ako pravou láskou k Bohu, nie len takou všeobecnou láskou. Božia láska sa volá milosť, keď okrášľuje našu dušu, a tak nás robí krásnou pred Bohom, volá sa charitas - dobročinná láska, keď nám dáva silu konať dobro. Nazýva sa nábožnosťou to, keď Božia láska v nás dosiahne určitú úroveň dokonalosti, tak že už nemáme len silu konať dobro, ale aj silu konať dobro starostlivo, často a pohotovo.

Pštrosy nevedia lietať, sliepky občas dačo preletia, ale tučné a slabé sú hneď na zemi, ale orly, lastovičky a holubice lietajú často, elegantne a vysoko. Podobne hriešnici nevedia vzlietnuť k Bohu, ale hýbu sa len po zemi; dobré osoby, ale ešte nie nábožné, lietajú k Bohu svojimi dobrými skutkami, ale len občasne, pomaly a ťažko; nábožné osoby (=usilujúce sa o svätosť) lietajú smerom k Bohu často, pohotovo a vedia vyletieť veľmi vysoko.

Môžeme teda vidieť tri stupne kresťanského života

• Kto nezachováva všetky prikázania je hriešnik
• Kto ich zachováva a usiluje sa tak o lásku je dobrý.
• Ak láska a dobrota sú živé a pohotové a človek nerobí len to, čo je prikázané – to sú nábožní (svätí, na ceste svätosti)

František dodáva aj toto prirovnanie: Človek, ktorému sa odpustili hriechy je ako chorý, čo vstal z postele a chodí ešte len tak malátne – s námahou žije podľa Božích príkazov. Človek úplne zdravý (=nábožný) nielen kráča, ale beží a skáče na ceste Božích príkazov a tiež sa odvážne púšťa na chodníčky, kam sa iní neodvážia – to sú cesty odporúčaní, rád a inšpirácií z neba. Rozdiel medzi dobrotou a nábožnosťou je ako rozdiel medzi plamienkom a ohňom

2. Svätosť ako práca na sebe. 

Tento prístup je dôležitý a nevyhnutný, ale obsahuje v sebe aj niekoľko nebezpečenstiev, ktorým sa treba vyvarovať:

• Často meriame svoju dokonalosť podľa vonkajších ukazovateľov, podľa toho, čo sa nám podarilo zvládnuť a čo nie.
• Ľahko stotožníme svätosť s úspešnosťou prípadne odozvou u ľudí
• Podľahnem tomu, čo sa propaguje vo svete – úsilie svätosť je nejakou autogénnou technikou, ktorá nám umožní lepšie zvládať veci, dosahovať naše ciele, prípadne požívať náš blahobyt

3. Svätosť ako vnímanie svätosti druhých (pápež František) 

Pápež František ponúka taký inovatívny prístup k svätosti, ktorá sa začína "od druhých"!

7. Páči sa mi vidieť svätosť v ľude trpezlivého Boha: v rodičoch, ktorí s veľkou láskou vychovávajú svoje deti; v mužoch a ženách, ktorí pracujú, aby domov priniesli chlieb; v chorých, v staručkých rehoľníčkach, ktoré sa stále usmievajú. V tejto stálosti kráčania vpred, v každodennom nasledovaní, vidím svätosť zápasiacej Cirkvi. Je to mnoho ráz svätosť "vedľajších dverí", tých, ktorí žijú medzi nami a sú odrazom Božej prítomnosti, alebo – aby som použil iný výraz – "strednej triedy svätosti".

8. Dajme sa povzbudiť znakmi svätosti, ktoré nám Pán predstavuje prostredníctvom najpokornejších členov tohto ľudu, ktorý "má účasť aj na Kristovom prorockom úrade tým, že o ňom vydáva živé svedectvo, najmä životom podľa viery a lásky".5 Pomyslime na to, ako nás k tomu pozýva aj svätá Terézia Benedikta z Kríža, že práve prostredníctvom mnohých z nich sa budujú skutočné dejiny: "V najtemnejšej noci povstávajú najväčší proroci a svätci. Avšak oživujúci prúd mystického života zostáva neviditeľný. Istotne, rozhodujúce udalosti svetových dejín boli podstatne ovplyvnené dušami, o ktorých dejepisné knihy nič nehovoria. A ktoré to boli duše, čo im treba ďakovať za rozhodujúce udalosti nášho osobného života, to sa dozvieme až v ten deň, keď sa všetko skryté odhalí."

14. Nato, aby sa ľudia stali svätými, nemusia byť biskupmi, kňazmi, rehoľníčkami či rehoľníkmi. Veľakrát máme pokušenie myslieť si, že svätosť je rezervovaná len tým, ktorí majú možnosť držať si odstup od bežných zamestnaní, aby venovali veľa času modlitbe. Nie je to tak. Všetci sme povolaní byť svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať vlastné svedectvo v zamestnaniach všedného dňa, tam, kde sa každý nachádza. Si zasvätená alebo zasvätený? Buď svätý(á) tak, že s radosťou prežívaš tvoje zasvätenie. Žiješ v manželstve? Buď svätý(á) tak, že miluješ a staráš sa o svojho manžela a o svoju manželku, ako Kristus o Cirkev. Si robotník? Buď svätý tak, že poctivo a kompetentne konáš svoju prácu v službe bratom. Si rodič alebo starý rodič? Buď svätý tak, že trpezlivo učíš deti nasledovať Ježiša. Máš autoritu? Buď svätý tak, že sa zasadzuješ za spoločné dobro a vzdávaš sa osobných záujmov.14

15. Nech milosť tvojho krstu prinesie ovocie na ceste k svätosti. Nechaj, aby všetko bolo otvorené Bohu, a preto si vyber jeho; vyberaj si Boha znova a znova. Nestrať nádej, pretože máš silu Ducha, aby to bolo možné, a svätosť je v podstate ovocím Ducha Svätého v tvojom živote (porov. Gal 5, 22 – 23). Keď cítiš pokušenie zapliesť sa do svojej slabosti, zdvihni oči k Ukrižovanému a povedz mu: "Pane, ja som úbožiak, ale ty môžeš urobiť zázrak a spraviť ma trochu lepším." V Cirkvi svätej a tvorenej hriešnikmi nájdeš všetko, čo potrebuješ na rast k svätosti. Pán ju naplnil darmi – Slovom, sviatosťami, svätyňami, životom spoločenstiev, svedectvom svojich svätých, a rôznorodou krásou, ktorá vychádza z Pánovej lásky, "ako mladuchu, okrášlenú skvostmi" (Iz 61, 10).

***

Konkrétnu cestu svätosti nikto nezadefinoval. Kto sa chce usilovať o svätosť musí počúvať súčasne dva hlasy – ten prvý je Boží: Boh hovorí o svojej milosrdnej láske ku všetkým. Druhý hlas je ľudský: ľudia a ich núdza, ktorá je často vzývaním a prosbou.

7. Kráľovná všetkých svätých

Ešte dva pekné texty k svätosti - čo svet vidí a čo nevidí a spiritualita svätosti vo vzťahu Otcovi, ktorý je v skrytosti.

František Saleský: Svet zlomyseľne predstavuje nábožnosť. Nábožných ľudí líči mrzutých, smutných, odporne chladných, obyčajným ľudom neznesiteľných. Avšak Duch Svätý ústami všetkých svätých, ba aj sám Ježiš Kristus nás presviedča, že nábožný život je krásny, šťastný a lásky hodný. (František to však nemyslí len vo vnútri, ale aj navonok taký majú byť, všetko majú robiť krajším ...) Svet vidí len to, že nábožní ľudia sa postia a zapierajú, že sa modlia a krivdu trpezlivo znášajú, že opatrujú chorých, pomáhajú chudobným, bedlia, premáhajú hnev, krotia a na uzde držia svoje náruživosti, zriekajú sa zmyslových rozkoší a veľa takého robia, čo je ľudskej prirodzenosti tvrdé a protivné. Svet však nevidí vnútro, srdce nábožnosti, ktoré rozsieva lúče radostnej nehy a sladkosti na každý svoj čin. Je pravda, aj nábožní ľudia nájdu veľa horkého v tom, čo vzali na seba, aby sa posvätili. Kto sa však chopí horkosti s odvahou a premáha sa, tomu sa horkosť premení v sladkosť.

Kard. Carlo M. Martini: Tajomstvo každodenného života daj nám, Pane, aby sme sa opäť vrátili na túto kresťanskú cestu vnútorného obrátenia. Tak aktuálnu, diskrétnu a jednoduchú. Daj nám predovšetkým pochopiť tvoje slová: Otec je v skrytosti a vidí v skrytosti. Každodenný život je to tajomstvo, akoby skrýva všetky hrdinské činy života. Každodennosť sa javí banalitou, je však kľúčom k pokornej svätosti, prežívanej v spoločenstve, v rodinnom živote, vo farnosti, v práci. Aj pri výnimočných a pozornosť pútajúcimi udalosťami nesmieme zabúdať na tajomstvo skrytého každodenného života, v ktorom Boh prebýva. Daj nám, Pane, aby sme spoznali tvoju prítomnosť ako Otca v skrytosti našej existencie, tak ako to vedel Samuel v dlhom tichu svojho proroctva, tak ako to vedel Šavol v dlhom tichu Tarzu. (C.M. Martini)

Lepšie porozumieť titul Kráľovná všetkých svätých

Mária je kráľovná, lebo je Matkou toho, ktorý sa prehlásil za kráľa. Ale jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta a ani sa nepodobá na kráľovstvá tohto sveta. Ježiš povedal: "Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých." (Mt 20,25-28)

A tak, keď on bol na svojom "tróne" ona bola vedľa neho, pod krížom. Preto ak on bol povýšený na kráľa všetkého stvorenia, ona zostáva spojená s ním.

To, že je kráľovná všetkých svätých, to nie je len jej povýšenie nad všetkých kanonizovaných svätých. Ona je matkou svätých, Ježišových učeníkov. Ona ich podporuje na ceste svätosti. Teda tento titul nie je len jej vyzdvihnutie, ale je to aj pozvanie pre nás. Aby sa stala našou Kráľovnou, aby sme ju prijali za Kráľovnú. Denne ju prosíme: svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych ... aby sme my hriešnici objavili svätosť, ktorá je v nás. Ona nám pomáha, z evanjelia vieme, aký úzky vzťah je medzi ňou a Kristom, ako on počúva jej slová, aký úzky vzťah je medzi ňou a Duchom Svätým. Tento Duch prišiel tam, kde učeníci boli zhromaždení spolu s ňou.

Ona plná Ducha, formovala Ježiša, Božieho Syna, zaiste bude vedieť formovať Krista aj v nás. Lebo svätosť je zjednotenie sa s Kristom, lepšie, vytvoriť obraz Krista a jeho lásky pre svet okolo nás.