Memorie biografiche zväzky a autori

Memorie Biografiche di don Giovanni Bosco (Životopisné spomienky na dona Jána Bosca) je plný názov monumentálneho diela o jeho živote a diele. Toto 19 zväzkové dielo vychádzalo postupne od roku 1898 až do roku 1939. 

Spomienky, svedectvá, listy, záznamy z konferencií, kázní a večerných sloviek dona Bosca začal na podnet predstavených hneď po smrti dona Bosca  zbierať a pripravovať na vydanie salezián don LEMOYNE, ktorý je autorom-editorom prvých deviatich zväzkov. 

Giovanni Battista LEMOYNE (1839-1916) sa narodil v dobre postavenej rodine v Janove a v roku 1862 sa stal kňazom. Mal však túžbu zasvätiť sa Bohu ako rehoľník. Chcel o tejto svojej túžbe hovoriť s donom Boscom, o ktorom počul a povzbudený tajomným hlasom ho stretáva v dedinke Lerma neďaleko Ovada. Prežil rok na Valdoccu a vstúpil do noviciátu, po ktorom hneď zložil doživotné sľuby. Dvanásť rokov (1865-1877) bol direktorom v Lanzo Torinese. V roku 1877 prechádza do Mornese a neskor do Nizza Monferrato, kde plní úlohu duchovného vodcu rodiaceho sa Inštitútu Dcér Panny Márie Pomocnice. Okrem toho bol aj plodným spisovateľom, oceneným aj vo svete: získal literárnu cenu za životopis Krištofa Kolomba na expozícii o tomto moreplavcovi, ktorá sa uskutočnila v roku 1892 v Janove. Neskôr sa stal sekretárom hlavnej rady a redaktorom Bollettina Salesiana. Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti, ale tiež z kroník a rôznych dokumentov začal vydávať Memorie biografiche

Don Lemoyne zomiera v roku 1916, v čase keď je už v tlači deviaty zväzok Životopisných spomienok. Mal pripravené už aj podklady pre desiaty zväzok, ktorý však napokon vyjde ako posledný v roku 1939. Zväzky 11-19 boli vydané v rokoch 1930-1939 a ich autorom-editorom je don Ceria.

Don Eugenio CERIA (1870-1957) sa narodil v obci Biella (Vercelli) a v roku 1885 vstúpil do saleziánskeho noviciátu v san Benigno s túžbou stať sa misionárom v Číne. Túto túžbu však napokon nenaplnil. V roku 1888 prejde do domu Valsalice v Turíne. Vyučuje na gymnáziu a zasadzuje sa za kvalitu klasického vzdelania. Prešiel veľa domov v celom Taliansku: Randazzo (Sicília), Faenza, Loreto, Sacro Cuore v Ríme, Lanusei a Cagliari (Sardínia), Genzano, Frascati pri Ríme. V mnohých z týchto domov bol direktorom. V roku 1929 ho don Filip Rinaldi ako hlavný predstavený poverí pokračovať v prerušenom vydávaní Životopisných spomienok. Plne sa venuje tejto činnosti v rokoch 1930-37, v rokoch 1938-1951 sa vo všeobecnosti zameral na písanie saleziánskej histórie a vykreslil mnohé saleziánske postavy. Urobil aj prvú edíciu don Boscovej korešpondencie (Epistolario di s. Giovanni Bosco).

Prvý zväzok prináša spomienky na rodičov Jána Bosca a na prostredie, z ktorého pochádzal a opisuje jeho náročnej cestu ku kňazstvu. Zachytáva teda spomienky na obdobie od roku 1815 (narodenie Janka Bosca) až po rok 1841 (kňazská vysviacka). Aj nasledovné zväzky sa riadia týmto princípom. 

Devätnásty zväzok hovorí o udalostiach po jeho smrti a o procese blahorečenia.

MB1 (1815-1841) 

MB2 (1841-1842)

MB3 (1847-1849)

MB4 (1850-1853)

MB5 (1854-1858)

MB6 (1858-1861)

MB7 (1862-1864)

MB8 (1865-1867)

MB9 (1868-1870)

MB10 (1871-1874)

MB11 (1875)

MB12 (1876)

MB13 (1877-1878)

MB14 (1879-1880)

MB15 (1881-1882)

MB16 (1883)

MB17 (1884-1885)

MB18 (1886-1888)

MB19 (1888-1938)